Po útlme spôsobenom pandémiou COVID-19 očakáva Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v tomto roku vo svete rekordný rast nových výrobných kapacít na báze obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Pevninské veterné elektrárne vykážu tento rok vôbec historicky najvyšší prírastok, pričom IEA odhaduje, že vďaka novým inštalovaným fotovoltickým a veterným elektrárňam ušetria spotrebitelia v Európskej únii za roky 2021 – 2023 až 100 mld. eur.
Vôbec s historicky najvyšším prírastkom počíta IEA v prípade pevninských veterných elektrární. Pribudnúť by malo tento rok až 107 GW výkonu, pričom hlavným impulzom pre ich rozvoj napríklad v EÚ bolo zjednodušenie povoľovacích procesov. Podľa IEA za posledných 18 mesiacov, od vypuknutia vojny na Ukrajine a s tým súvisiacej energetickej krízy, urobili krajiny EÚ viac zmien v povoľovaní ako za posledných 10 rokov.
Potrebu urýchlenia rozvoja veternej energetiky pripomína aj Svetový deň vetra, ktorý pripadá práve na dnešný deň, 15. jún. „Práve na Slovensku, ktoré má, bohužiaľ, iba 5 veterných elektrární, sú aj takéto symbolické dni dôležité pre naštartovanie zmien v prístupe k veternej energii,“ upozorňuje J. Lacko. Analýzy IEA napríklad poukazujú na to, že veterné elektrárne, spolu s fotovoltickými, významne prispeli k tlmeniu rastu cien elektriny počas uplynulej energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine.
Podľa IEA by napríklad veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ v roku 2022, kedy dosahovali rekordné úrovne až 550 EUR/MWh, boli bez obnoviteľných zdrojov ešte o 8 % vyššie. V rokoch 2021 – 2023 podľa medzinárodnej agentúry ušetria spotrebiteľom v EÚ, a teda aj na Slovensku až 100 mld. eur. „Nižšie ceny pre domácnosti, firmy, mestá na Slovensku, ale aj inde vo svete sú jedným z dôležitých benefitov veterných elektrární, ako aj ostatných obnoviteľných zdrojov,“ dodáva J. Lacko.
Tempo investícií práve do veternej energetiky podľa J. Lacka potvrdzuje, že svetová energetika sa v čoraz vyššej miere bude spoliehať na tento zelený domáci zdroj. Slovensko by preto malo podľa SAPI čo najskôr zrealizovať tento rok sľubované zmeny v povoľovacích procesoch. Ide aj o dôležitý signál pre výrobcov technológií veterných elektrární, s ktorými rokujú o dodávkach investori pripravujúci projekty na Slovensku.
Bez jasného signálu zo strany štátu majú investori ťažšiu pozíciu pri rezervácii technológií pre svoje projekty. „Dnes si výrobcovia veterných elektrární, vzhľadom na vysoký dopyt súvisiaci s rekordným rozvojom veternej energetiky, môžu vyberať, komu prisľúbia dodávku. Logicky preferujú investorov z krajín, kde sú povoľovacie procesy projektov z časového hľadiska predvídateľné,“ upozorňuje J. Lacko.
Slovensko má podobné poveternostné podmienky ako Rakúsko.
Čítať viac
Veterná energetika, spolu s ďalšími OZE, bude aj pre Slovensko v najbližších rokoch kľúčovým faktorom pre tvorbu nových pracovných miest. „Podľa vyjadrení predstaviteľov Ministerstva hospodárstva SR deklarujú viacerí investori, napríklad aj z oblasti výroby batérií, ako jednu z podmienok pre svoju investíciu, a teda aj tvorbu pracovných miest, požiadavku na dostatok zelenej energie,“ upozorňuje J. Lacko. Investorom, ktorí môžu priniesť tisícky pracovných miest, pritom nestačí iba nízkozuhlíková energia, ktorú im vďaka jadrovým elektrárňam vie Slovensko ponúknuť, ale požadujú dodávky elektriny konkrétne z OZE.
Ako dodáva J. Lacko, Slovensko má dobré podmienky pre naplnenie týchto podmienok aj vďaka potenciálu výroby elektriny z veternej energie. V súčasnosti členovia SAPI pripravujú projekty viac ako 200 veterných elektrární, bariérou pre ich realizáciu však stále zostávajú platné povoľovacie procesy. „Už len odhadované investície vo výške 1,4 miliardy eur do samotných veterných elektrární môžu byť spolu s ostatnými benefitmi z oblasti ekológie, pozitívneho vplyvu na ceny elektriny, energetickej bezpečnosti či tvorby pracovných miest významným impulzom pre celé Slovensko,“ vysvetľuje J. Lacko.