Príprava projektov veterných
elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej
elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku
2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích
procesoch aj do praxe. Ide najmä o elektronizáciu stavebného konania,
alebo zmeny zlepšujúce dodržiavanie zákonných lehôt na vyjadrenie verejných
inštitúcií.
Rozvoj veternej
energetiky na Slovensku sa posúva vpred. Vo fáze začatého procesu posudzovania
vplyvov na životné prostredie je 24 projektov s inštalovaným výkonom 942
megawattov (MW). „Hoci
ešte stále sú v legislatíve prítomné mnohé veci, ktoré zbytočne predlžujú
celý povoľovací proces, viaceré zmeny napríklad v stavebnom zákone alebo
aj v zákone o EIA z pohľadu investorov obnovili dôveru, že bude vôbec
možné dokončiť prípravu projektov,“ vysvetľuje
Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI (Slovenskej asociácie udržateľnej
energetiky).
Minulý rok bol rekordný
z pohľadu získania rozhodnutí o tzv. rozsahu hodnotenia vplyvov na životné
prostredie, ktorý určuje Ministerstvo životného prostredia SR. Tento rozsah štúdie
a monitoringy, ktoré musia projekty predložiť pre získanie povolenia
v rámci EIA. „V
prípade piatich projektov sa dokonca už aj podarilo predložiť správu
o hodnotení, ktorá je výsledkom týchto štúdií, a teraz čakajú finálne
stanovisko rezortu životného prostredia,“ dodáva J.
Lacko.
Prehľad projektov VtE vo fáze stanoveného rozsahu hodnotenia EIA |
||
|
Predpokladaný počet turbín |
Predpokladaný celkový inštalovaný výkon |
|
|
Rok 2020 |
0 |
0 |
|
Rok 2021 |
19 |
114 |
|
Rok 2022 |
49 |
276 |
|
Rok 2023 |
27 |
168 |
|
Rok 2024 |
46 |
312 |
|
Bez stanoveného rozsahu EIA |
12 |
72 |
|
SPOLU |
153 |
942 |
Napriek tomuto
pozitívnemu posunu investori podľa SAPI stále narážajú na bariéry, ktoré povoľovací
proces komplikujú a predlžujú. Nielen pre projekty veterných elektrární je
kľúčové, aby začali aj v reálnej praxi fungovať zmeny zjednodušujúce
proces prípravy výstavby, ktoré priniesli napríklad novely stavebného zákona,
či zákona o EIA. „Napríklad
nahradenie územného a stavebného konania jedným konaním o stavebnom
zámere by malo aj v prípade projektov veterných elektrární ušetriť mesiace
času,“ konštatuje
J. Lacko.
Podľa prieskumu medzi
členmi SAPI počíta väčšina developerov pripravujúcich projekty veterných
elektrární s najskorším termínom spustenia do prevádzky v roku 2028. „Veríme, že sa tak po 24-och rokoch od spustenia
poslednej veternej elektrárne na Slovensku aj stane. Veterná energia je už dlhé
roky bežnou súčasťou energetického mixu prakticky každej krajiny v EÚ, ale
aj Číny, či USA. Verím, že aj na Slovensku sa čoskoro bude tento lokálny zelený
zdroj výrazne viac využívať,“ dodáva J. Lacko.
V súčasnosti je na
Slovensku v prevádzke stále len päť veterných elektrární v výkonom 3
MW, ktoré boli postavené ešte v roku 2004. Rozvoj výroby zelenej energie
je pritom kľúčový nielen pre znižovanie závislosti od dovozu plynu zo
zahraničia či vytvorenie tlaku na znižovanie cien elektriny na trhu, ale aj pre
slovenský priemysel. S nástupom kritérií ESG (Environmental Social
Governance) do praxe totiž čoraz viac firiem z priemyslu hľadá možnosť
odoberať zelenú energiu aj priamo od jej výrobcu.