Moderné veterné elektrárne produkujú infrazvuk len v minimálnej miere. Krátkodobo môže vo zvýšenom množstve vznikať aj vo výnimočných poveternostných podmienkach, kedy však zaniká vo zvýšenom infrazvuku búrky, prípadne v dôsledku mechanického poškodenia, ktoré sa bezodkladne opravuje. Tak či onak vo všeobecnosti platí, že infrazvuk vytváraný veternými elektrárňami nepresahuje bežne sa vyskytujúce javy v prírode.
Čo to vlastne infrazvuk je?
Je to akustické
vlnenie, ktorého frekvencia je tak nízka, že nie je pre ľudské ucho počuteľné. Jeho
vrchná hranica sa pohybuje na úrovni 20 Hz. Pre infrazvuk platia rovnaké fyzikálne zákony
ako pre bežný zvuk – so vzdialenosťou od zdroja klesá jeho intenzita. Hygienické
pravidlá infrazvuku a jeho limity sú na Slovensku ošetrené zákonmi.
Podobne ako bežný zvuk nesmie presiahnuť pri obydliach zákonom stanovené
parametre, ani v prípade infrazvuku tomu tak nemôže byť. Ak by
infrazvuk vytváraný veternou elektrárňou tieto hodnoty prekračoval, nepovolili
by ju postaviť.
Z povahy infrazvuku
je pre človeka nemožné ho počuť a okrem výnimočných prípadov bez použitia
špeciálnych prístrojov ani nezistíme, že sme mu vystavení. Keď už raz človek
pociťuje jeho vplyv, znamená to, že jeho hodnoty ďaleko prekračujú hygienické
maximá. Vtedy na sebe môžeme pozorovať napríklad závrate či tlak na sluchové
orgány. Samozrejme, záleží od jeho intenzity.
Veterné elektrárne sú po skončení životnosti dobre recyklovateľné
Čítať viac
Kde sa s infrazvukom najčastejšie stretneme?
Každý z nás pravdepodobne
pozná tie pocity, keď vo vysokej rýchlosti počas cestovania v aute otvorí
okno. Spája sa tam niekoľko javov a jedným z nich je aj infrazvuk vo forme
nepríjemného tlaku na bubienky. Naopak veľmi nízku hladinu infrazvuku môžu
vytvárať napríklad klimatizačné jednotky ale tvoria ho aj elektrické vedenia či
dopravné prostriedky.
Často sa s infrazvukom
stretneme aj v prírode, a to napríklad pri prirodzenom prúdení
vzduchu, šumení listov na strome, zurčaní potoku či rieky, ale vytvára ho aj
vlnobitie pri mori, či dokonca polárna žiara. Jeden z bežných príkladov
intenzívneho infrazvuku v prírode je napríklad prechod búrkového frontu. Niektoré
zvieratá ho dokonca používajú na dorozumievanie sa – veľryby, hrochy či slony.
Ako silný infrazvuk vytvárajú veterné elektrárne ?
Presná odpoveď zatiaľ neexistuje, vzhľadom na to, že pri meraniach z reálneho sveta nie je možné úplne oddeliť okolitý ruch a infrazvuk vytváraný z bežných zdrojov ako vietor, šum lístia či áut a podobne. Napríklad pri meraniach vo veternom parku zloženom z 25 veterných elektrární s výškou 100 metrov dosiahli merané hodnoty v podstate rovnaký výsledok ako referenčné merania v inej lokalite bez veterných elektrární. To znamená, že hoci veterné elektrárne infrazvuk vytvárajú, splýva s bežným okolitým infrazvukom. Vďaka tomu, že merané hodnoty neprevyšovali bežný šum, nemohol byť infrazvuk silnejší ako bežne existujúci infrazvuk.
Veterné elektrárne sú pre ľudí bezpečné
Čítať viac
Je dôvod mať z infrazvuku obavy?
Infrazvuk nie je výnimočným javom a jeho negatívny vplyv na zdravie záleží od jeho intenzity. Tak je tomu ale u väčšiny prírodných javov, ako napríklad pridlhý pobyt v lete na slnku ohrozuje zdravie našej pokožky. Rovnako to platí aj pri infrazvuku. Nízke hodnoty, aké vytvárajú napríklad veterné elektrárne, sú pre ľudské zdravie zanedbateľné. Napriek tomu sú pred výstavbou hodnotené, aby nepresiahli hygienické štandardy. Naopak intenzívny infrazvuk napríklad z explózie môže mať fatálne následky.